Basnicky.sk

Neboj sa, nikdy ma neuvidíš plakať,
už nikdy ti svoje tajomstvá nezverím,
už si viac nenechám po hlave skákať,
už ti viac láska naozaj neverím.

Si ako ten najslizkejší had,
si pre mňa len hnijúca odpadkov kôpka,
pri tebe udalosti nabrali rýchli spád,
mám chuť vybuchnúť od hnevu sťa sopka.

Vôbec ťa neľúbim, prečo by som mala?
Veď sme boli spolu len štyri prekrásne roky,
za ten čas som o úsmev a nehu tvoju stála,
láska sa mi však pomstila, vrátila mi aj úroky.

Tak choď, bež, vypadni z môjho života,
utekaj si smelo k tej zlodejke mužov,
náš vzťah už aj tak pohltila chladná ničota,
ja sa radšej schovám vo svojich snoch.

Vlastne nie, ja sa nemusím skrývať,
veď ťa už predsa totálne neľúbim,
ja už nechcem kriesiť, či lásku vzývať,
ja ti už ani minútku svojho času nesľúbim.

Nesnívam o tom, že budem opäť v tvojom náruči,
nesnívam o vášnivom bozku pri splne mesiaca,
veštici sa nepýtam ako mi našu lásku zaručí,
a po tom rozchode moje srdce určite nekrváca.

Vôbec nechcem vrátiť čas a všetko zmeniť,
netúžim tú inú ženu poriadne prefackať,
ja chcem bez teba a tvojej prítomnosti len prežiť,
pretože ja ťa ešte stále veľmi ľúbim láska.

Prečo si to preboha spravil?
Prečo si ma musel opustiť?
Ako mám bez teba čo len dýchať?
Prečo si to panebože dopustil?

Ale neboj sa, ostaň si pekne s ňou,
mňa už nikdy viac neuvidíš plakať,
všetky slzy totiž vo mne vyschli,
ja už nebudem ľúbiť, nechcem sa sklamať.